Známky s chybou: ako spoznať tlačovú chybu, ktorá má cenu

Čo je chybotlač?

Chybotlač nesie veľkú a sústavnú tlačovú chybu — prevrátenú kresbu, chýbajúcu farbu, chýbajúce zúbkovanie alebo nesprávny papier —, ktorá unikla kontrole kvality v tlačiarni.

Zberatelia delia tlačové chyby do troch skupín, často skracovaných na EFO: chyby, náhodnosti a kuriozity. Trvale cenné sú len skutočné chyby, pretože zasiahnu celý hárok rovnako a na verejnosť sa ich dostane len veľmi málo.

Ktoré chybotlače majú cenu?

Najcennejšie sú prevrátenia, chýbajúce farby a nezúbkované kusy pri obľúbených známkach, ktorých uniklo len veľmi málo. Cena závisí od toho, koľko ich existuje, aká slávna je tá chyba a ako ťažko sa falšuje.

• Prevrátenia: časť kresby vytlačená hore nohami, ako pri Inverted Jenny alebo dolári z roku 1979 zvanom «CIA invert», z ktorého sa predal jeden hárok po 100 kusoch.
• Chýbajúce farby: pri viacfarebnej známke celkom chýba jedna farba.
• Nezúbkované: známky, ktoré mali byť zúbkované a vyšli bez zúbkovania; zbierajú sa v páre ako dôkaz.
• Dvojtlače: kresba alebo jedna jej farba vytlačená dvakrát.
• Prevrátené či chýbajúce pretlače: pretlače nanesené hore nohami alebo vynechané.

Ako rozoznám skutočnú chybu od náhodnosti alebo falzifikátu?

Skutočná chyba je veľká a sústavná: celý prvok kresby chýba alebo je prevrátený, nielen posunutý. Náhodnosti sú drobné a nahodilé. Falzifikáty vznikajú úpravou pravých známok, takže každá draho vyzerajúca chybotlač potrebuje atest.

• Chýbajúce farby sa falšujú chémiou alebo slnkom. Pravé kusy nemajú po chýbajúcej farbe ani stopu.
• Nezúbkované kusy sa falšujú odstrihnutím zúbkovania bežnej známky, preto sú dôležité páry a široké okraje.
• Posuny farby a zúbkovania sú časté náhodnosti, nie chyby.
• Tlačový odpad, vyradený materiál, ktorý nikdy nebol vydaný, nie je skutočná chyba a oceňuje sa oveľa nižšie.

Majú moderné chybotlače cenu?

Niektoré áno. Chýbajúce farby aj nezúbkované kusy sa objavujú aj na nedávnych vydaniach a pravé kusy sa predávajú za stovky či tisíce dolárov podľa toho, koľko ich existuje.

Moderná tlač je silno automatizovaná, takže chyby, ktoré uniknú, sa často nájdu ako celé hárky a cena závisí od toho, koľko ich našli. Jediný hárok rozdelený medzi pár zberateľov môže byť cenný, kým hárok s tisíckami kusov rozptýlený po trhu má cenu oveľa nižšiu. Širšie súvislosti pozri ako spoznať, že je známka vzácna.

Čo mám robiť, keď si myslím, že som našiel chybotlač?

Nedávajte ju dolu z obálky ani z bloku a neskúšajte ju čistiť. Porovnajte ju s bežným kusom, overte v špecializovanom katalógu uvedené chyby a potom ju pošlite skúšobni pre atest.

1. Ponechajte presne tak, ako ste ju našli: na obálke, v bloku alebo v hárku.
2. Porovnajte vedľa seba s bežným kusom tej istej známky.
3. Vyhľadajte ju v špecializovanom katalógu. Uvedené chyby majú vlastné katalógové čísla.
4. Získajte atest od skúšobne, napríklad APEX, Philatelic Foundation alebo BPA Expertising.
5. Až potom predávajte, cez špecializovaný aukčný dom alebo dôveryhodného obchodníka.

Aké sú ďalšie slávne americké chybotlače?

Prevrátenia série Pictorial z roku 1869, prevrátenia Pan-American z roku 1901, dolár z roku 1979 («CIA invert») a prevrátenie Daga Hammarskjölda z roku 1962 patria k najznámejším a každé má svoj príbeh.

• Prevrátenia z roku 1869: hodnoty 15, 24 a 30 centov existujú s prevráteným stredom alebo vlajkou a sú to veľké vzácnosti.
• Prevrátenia Pan-American z roku 1901: hodnoty 1, 2 a 4 centy sa našli s prevráteným stredom.
• Dolár z roku 1979 («CIA invert»): hárok po 100 kusoch s obrátene vytlačenou hnedou farbou, kúpený na pošte v roku 1986.
• Prevrátenie Daga Hammarskjölda z roku 1962: po náleze chyby s prevrátenou žltou vytlačila pošta zámerne milióny ďalších prevrátení, aby na vzácnosti nikto nezarobil — a chyba sa tým stala bežnou.

Príbeh Hammarskjölda dobre pripomína, že cena chyby závisí od toho, koľko kusov existuje, a nie od toho, ako efektne vyzerá.